Evanjelizácia

Podrobnosti: Kategória: Evanjelizácia

Milí poslucháči, dnes začíname spoločne novú sériu zamyslení nad božím slovom, tentoraz na tému Evanjelizácia.

Už dlhú dobu ma trápi skutočnosť, ako málo ľudí prichádza v našich cirkvách ku spásnej viere v Pána Ježiša Krista. Často zápasím s otázkou aký vplyv mám ja a náš zbor na naše bezbožné mesto? Aký majú vplyv tieto rozhlasové programy na zmenu života a myslenia našich poslucháčov? Aj keď je náš misijný program možno chvályhodný, zdá sa mi, že služba pre naše mesto,náš národ tak chvályhodná nie je. Často kladiem vinu sám sebe, že sa náš kresťanský život odohráva predovšetkým za múrmi našich cirkevných budov.

Snažím sa poctivo kázať evanjelium pri každej príležitosti, ale viem, že sám nie som najlepším príkladom osobnej evanjelizácie. Viac ako 40 rokov sa modlím, aby ma Boh použil, aby som viedol ostatných ku Kristovi. Zúčastnil som sa najrôznejších seminárov, prečítal veľa kníh o evanjelizácii, modlím sa za svojich susedov, aby som ich videl, že prijali Krista, ale často sklamem sám seba. Keď sa naskytne príležitosť niečo o Kristovi povedať, zvyčajne viem, čo som mal, alebo mohol povedať až tak dve hodiny po našom stretnutí. Utešujem sa tým, že som tak vyťažený všelijakým dianím v našom zbore, že nemám čas udržiavať vzťahy s ľuďmi mimo cikrev.

Aj keď som sa o osobnú evanjelizáciu v minulosti pokúšal, vždy to končilo kolosálnym nezdarom. Ale pretože považujem evanjelizáciu za dôležitú súčasť kresťanského života, táto séria zamyslenií nie je určená len vám, ale predovšetkým mne samotnému. Spoločne sa zameriam na motiváciu, prečo a ako zdieľať Krista s ostatnými. Pozrieme sa na obsah oznámenia a potom sa podelíme aj o určité metódy evanjelizačné služby. Ak chceme byť efektívnym nástrojom ako zdieľať dobrú novinu spasenia s neveriacimi, mali by sme najskôr prosiť Boha, aby nám dal rovnaké srdce pre stratených ako mal Pán Ježiš:

Matúš 9:35-38 A Ježiš chodil po všetkých tých mestách a mestečkách a učil v ich synagógach a kázal evanjelium kráľovstva a uzdravoval každý neduh i každú chorobu medzi ľudom. 36 A keď videl tie zástupy, hlbokou ľútosťou bol pohnutý nad nimi, že boli zmorení a rozptýlení jako ovce, nemajúce pastiera. 37 Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. 38 Tedy proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy.

Inými slovami povedané, potrebujeme vidieť stratených tak ako ich videl Ježiš a cítiť to, čo k ním cítil Ježiš.

1. Potrebujeme vidieť stratených tak, ako ich videl Ježiš. Ježiš a s ním idúci učeníci videli to isté - davy ľudí. Ježiš ich však videl predsa inak, ako učeníci.

A. Ježiš videl zúfalú potrebu stratených. Na zástupe zúfalcov asi nebolo nič neobvyklé. Možno medzi nimi bolo viac chorých, postihnutých všeliakými neduhmi, ako v normálnom dave ľudí. Učeníci boli premožení ľudskou mizériou, ktorá ich obklopovala a asi si neželali nič iného, než aby Pán Ježiš tento dav poslal domov, aby si konečne oddýchli. Na rozdiel od učeníkov, Ježiš k nim cítil súcit. Ježiš videl ztrápených, zmätených, ktorí znášajú svoje životné bremená bez pomoci. Ako sa pozeráte do tvárí ľudí okolo vás? Vnímate ich tieseň a beznádej? Pociťujete s nimi súcit? Ježiš videl stratené deprimované a skľúčené davy ľudí. Vedel, že bez pomoci pastiera je ich situácia beznádejná.

V tomto stave sú voči okolnostiam bezbranní a bezmocní. Ježiš videl v davoch ľudí obraz oviec bez pastiera. Väčšina ľudí vyzerá na prvý pohľad normálne, dokonca aj spokojne, ale vo vnútri, pretože žijú bez Boha, sú bez nádeje. Vtedajší náboženskí vodcovia neboli pastiermi, neprejavovali s ľuďmi žiadny súcit, ale žili na úkor bezbožných chudákov. Citovali slová Písma a poukazovali na Boha, ktorý s obyčajným hriešnym človekom nemá nič spoločného:

Ján 9:31 Veď vieme, že Bôh hriešnikov nečuje; ale keď niekto ctí Boha a činí jeho vôľu, toho čuje.

Na rozdiel od nich, Ježiš prejavoval súcit s jednotlivými hriešnikmi i anonymným davom. Podobne necháva anonymita davu ľahostajných aj nás. Na tých, ktorí trpia obyčajne nevidíme žiadne znamenia, ktoré by dávali každému na vedomie - trápim sa, trpím, som osamotený, potrebujem povzbudenie. O to smutnejšie je, že túto potrebu nevidíme ani v našich zboroch, dokonca ani medzi najbližšími.

B. Ježiš videl ľudskú stratenosť a preto povedal svojim učeníkom:

"Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. (Lk 10:2)“, nečekejte, ale: Pozvedněte oči a podívejte se na lány, že se už bělají ke žni! (Jan 4:35b). Dříve než vyjdete: Proto proste Pána žně, ať vypudí dělníky na svou žeň (Lk 10:2b)

Za citovanými verši je skrytá skutočnosť, že zber úrody čaká tých, ktorí sú pripravení vyjsť do polí. Choďte bez bázne, pretože Pán žatvy ide pred vami. V Skutkoch 18:10 hovorí Pán Ježiš bojácnému Pavlovi:

„… lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretože mám mnoho ľudu v tomto meste."

Výnos úrody nie je závislý na našich plánoch a technikách, ale na Božom úmysle a na povolaní, aby sme sa do zberu aktívne zapojili. My sme rozsievači, vzrast zaisťuje Boh. Ak si niekedy poviete "Teraz nie je vhodná chvíľa hovoriť o Kristovi, nemôžem svojimi duchovnými rozhovormi obťažovať kde koho". Ale ako to viete? Veď sme práve počuli, že Ježiš hovorí, že žatva je široká a robotníkov málo! Nezabúdame na to, že srdce strateného hriešnika otvára Pán, aby ten, kto počuje prijal to, čo evanjelium človeku ponúka.

C. Ježiš upozorňoval na to, že robotníkov je málo. To neznamená, že Hospodin bez našej pomoci úrodu nezožne, ale týmto obrazom poukazuje na to, že Boh používa nás pre spasenie ostatných. Bol to On, kto sa rozhodol spasiť stratených a súčasne ich používa ako robotníkov ku žatve, ktorú pre nás pripravil. Mohol vyslať anjelov, ktorí by boli lepšie pripravení a pohotovejší priložiť ruku k dielu, ako sme my, ale On si vybral a vyvolil nás! A pretože žatva je hojná, potrebuje viac robotníkov. Ježiš bol ten, kto v davoch ľudí zbieral úrodu spasených kým učeníci sa iba prizerali.

Nie je divu, že v evanj. Matúša čítame o tom, že Ježiš povolal 12 učeníkov, aby zapojil aj ich do zberu úrody. Ak si hovoríte, ale ja nie som do služby povolaný na plný úväzok, nič ste nepochopili. Robotníci úrody nie sú len tí, ktorí sú povolaní, ale všetci ktorí prežili premenu svojho života skrze spasenie a nezabudli na to, čo sa stalo s ich dušou a životom. Tí majú ísť medzi stratených a povedať im o vyslobodení. Mali by sme byť ako náš Spasiteľ, máme sa pozerať skrz oči Ježiša, ktorý videl potreby stratených, videl bohatú úrodu i potrebu robotníkov, ktorí pôjdu žať. To nás vedie k ďalšiemu bodu:

2. Potrebuje mať rovnaký vzťah ku strateným ako mal Ježiš. Vieme, že Ježiš prejavoval k ľuďom súcit. Nehneval sa za to, že žijú v hriechu! Príde nám vôbec na myseľ, že na svete sú milióny ľudí, ktorí skončia v pekle? Koho z nás táto skutočnosť skutočne znepokojuje? Nezabúdame, že medzi tými miliónmi ľudí sú aj naši najbližší? Pociťujeme skutočnú ľútosť, alebo si v duchu hovoríme, komu nie je rady, tomu nie je pomoci? Nehovoríme si často, že za svoje utrpenie vlastne môžu sami? Pociťujeme súcit s tými, ktorých životný štýl sa nám protiví? Ako sa môže čokoľvek zmeniť?

3. Buďme ako Ježiš. Čo robil pre stratených? Šiel tam, kde boli, hovoril s nimi, vyučoval ich, uzdravoval chorých a modlil sa, aby "Pán žatvy vypudil robotníkov na svoju žatvu". Ježiš pôsobil verejne, uzdravoval zázračným spôsobom chorých, aby očití svedkovia spoznali, že práve On je ten zasľúbený Mesiáš. Kto chce ľuďom slúžiť ako Ježiš, bude slúžiť duchovným a telesným potrebám stratených slovom i skutkom milosrdenstva.

A. Ježiš slúžil a napĺňal duchovné a telesné potreby trpiacich. Každý spasený je povolaný do služby pre Krista. Každému z nás dal jedinečné dary a jedinečné príležitosti. Je na nás, aby sme to, čím nás obdaroval použili v službe predovšetkým tým, s ktorými máme v bežnom živote a okolí nejaký vzťah a kontakt. Pán Ježiš vyučoval, kázal evanjelium o Božom kráľovstve a uzdravoval každú chorobu. Nie každý z nás je obdarovaný vyučovať alebo uzdravovať, ale každý z nás sa môže modliť. Stav sveta, spoločnosti a dianie okolo nás nám pripravuje príležitosť ukázať, že každý človek proti Svätému Bohu hreší.

Aj keby neurobil nikdy nič zlého, ale žil podľa svojho najlepšieho svedomia, previnil sa proti Bohu tým, že spoliehal sám na seba. Každý z nás má svedectvo o tom, ako bol Božím slovom oslovený, Duchom svätým nie len usvedčený, ale aj presvedčený, že sa sami nemôžeme zachrániť, ale môžeme byť s Bohom zmierení a obeťou Pána Ježiša za náš hriech vykúpení pre večnosť. Práve k tomu Písmo nabáda každého kresťana:

1 Petrov 3:15 ale posväcujte Pána Boha vo svojich srdciach a buďte vždycky hotoví zodpovedať sa každému, kto žiada od vás počet o nádeji, ktorá je vo vás, s krotkou tichosťou a bázňou.

B. Ježiš vedel, že robotníkov je málo a preto vyzval učeníkov, aby sa modlili za pomocníkov. Modlíte sa za stratených a za tých, ktorí budú ochotní priložiť ruku k dielu na Božom kráľovstve? Božía odpoveď na naše modlitby je nevyspytateľná, ale jedno je isté: keby sme sa viac modlili, iste by sa našli ďalší služobníci a mnoho ďalších životov by bolo zázračným spôsobom premenených. Každý z nás by mal vedieť hovoriť bez zábran o tom, čo mu viera prináša. Ak sa aspoň trochu nad životom zamyslíme, zistíme, že nie je v silách prirodzeného člověka, aby žil svätým životom. Z Písma vieme, že odplatou za hriechu je smrť - pretože sme všetci hriešni, všetci bez rozdielu telesne umierame.

Aby človek neskončil v pekle, potrebuje počuť a prijať dobrú novinu o spasení. Premýšľame o tom, že by sme sa mali do evanjelizácie zapojiť? Je našim motívom obdiv k vykupitelskému činu nášho Spasiteľa, ktorý prišiel do tohto sveta plného hriešnikov, ktorý videl potreby stratených, ktorý s nimi mal súcit a ktorý im priniesol dobrú novinu o spasení? Ak patríte medzi tých, ktorí prežili spasenie skrze Božie milosrdenstvo, stali ste sa robotníkmi, pre ktorých je žatva a následný zber pripravený. Ježiš si želá, aby ste videli a cítili to, čo vnímal a vníma On. Preukazujme ľuďom lásku a trpezlivosť ako to robil On.