List do väzenia

„Čo tu robíš?“ Táto otázka neustále napádala moju myseľ. Bola rovnako vyhlásením nedôvery ako aj otázkou a prišla krátko po mojom príchode do štátnej väznice.

Zatknutie, putá, väznica, vypočúvanie, sudca, rozsudok – to všetko sa zdalo byť desivou sériou udalostí. Vedel som, že som sa týchto udalostí zúčastnil, ale pripadalo mi to, akoby som sedel bokom a sledoval to všetko zvonku. A ako som sa snažil prispôsobiť tejto novej situácii, stará otázka sa chvíľami vracala ako nezvaný hosť,„Čo tu robíš?“

Ako čas plynul, dvojnásobná bolesť zo straty slobody a z núteného oddelenia od ľudí, ktorých som miloval, znamenala, že som sa musel učiť žiť s neustálou tupou bolesťou. Existuje staré väzenské porekadlo: „Každý plače v noci.“ To však neznamená, že my doslovne plačeme. Znamená to, že každý nesie ťarchu/bremeno týchto dvoch strát.

Ak toto čítate z vnútra (vo väzení), tak už viete, aká je to bolesť. Naša úprimná túžba je, aby ste dnes mohli dostať skutočné povzbudenie a nádej. Veríme, že je tu odpoveď na otázku „Čo tu robíš?“

Bolesť má zmysel

Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obťažení, a ja vám dám odpočinutie.“ (Matúš 11, 28)

Odpočinok! Aké úžasné zasľúbenie pre tých, ktorí sú unavení a ubolení vo vnútri. Ježiš učil, že skutočný odpočinok pre dušu sa nenájde na mieste ale v Osobe! Ale pre to, aby duša získala odpočinok, musíte vedieť, že je vysilená a zaťažená. A to je to, kde táto bolestivá skúsenosť prichádza. Možno sa to zdá nemožným, ale vaša súčasná realita, pre všetok svoj žiaľ a bolesť, môže byť práve tou vecou/cestou, ktorá vedie k najväčšiemu zo všetkých pokladov.

Bolesť má zmysel. Je určená na to, aby nás upozornila na to, že niečo nie je v poriadku. Napríklad, ak zrazu pocítime ostrú bolesť v našom tele, máme dve možnosti. Môžeme ju ignorovať a dúfať, že odíde, alebo môžeme zaujať rozumnejší postoj a snažiť sa zistiť, čo ju spôsobuje. Avšak bolesť, či už fyzická alebo emocionálna, je spôsobom, ako získať našu pozornosť, keď nič
iné ju nepritiahne. Ježiš učil, že mi reagujeme len vtedy, keď je tu problém. On nás taktiež učil, že „duchovná nemoc“ je ďaleko väčší problém.

Ja som sa dostal do väzenia kvôli lúpežnému prepadnutiu. Vedel som, že to, čo som urobil, bolo zlé, a rovnako som vedel, že mnohé moje aktivity na ulici boli tiež zlé. Ale ja som nebol presvedčený o žiadnom reálnom nebezpečenstve. Nevidel som, že moje počínanie pomaly zvyšovalo pravdepodobnosť cesty do väzenia. Klamal som samého seba, že buď ma nechytia alebo že nejako ujdem pred následkami. A keď nakoniec veci zlyhali, ja som stále nedokázal rozpoznať tieto udalosti ako symptómy omnoho vážnejšieho stavu.

Nikto mi nikdy nepovedal, že môj problém bol duchovný. Pravdepodobne by som sa bol smial, keby tak urobili. Veril som v Boha ako Stvoriteľa, ale žil som ako keby som nemal voči nemu žiadne záväzky. Pokiaľ išlo o Bibliu, nikdy som ju nečítal. Myslel som si, že je to tajuplná kniha, o ktorej hovoria náboženskí ľudia. Nevedel som, že obsahuje presnú diagnózu môjho stavu a tiež varovania/upozornenia na negatívne „symptómy“, ktoré sa u mňa prejavovali. Varovania/Upozornenia ako napríklad:

Lebo my všetci sa musíme ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby si jeden každý odniesol to, čo načo skrze telo vykonal, už či bolo dobré alebo zlé. (2 Korinťanom 5:10)

A jestli niekto nebol nájdený v zapísaný v knihe života, tiež bol uvrhnutý do ohnivého jazera...A nevojde do neho nikdy nič poškvrňujúce, a čo robí ohavnosť alebo lož, iba tí, ktorí sú zapísaní v knihe života Baránka. (Zjavenia 20:15; 21:27)

„Nikto mi nikdy nepovedal, že som hriešnik“

Bývalý väzeň a môj drahý priateľ, Monty Lewis, uveril v Krista počas sedenia v kanadskej väzenskej cele. Neskôr slúžil ako líder vo väzenskej službe viac ako 30 rokov. Niekoľkokrát
som ho počul vydávať svedectvo. Vo svojom príbehu rozprával o svojom ťažkom detstve, mnohých rokoch nespútaného života, trestných činoch a mnohých uväzneniach. Na konci svojho posolstva opísal svoje posledné zatknutie a ako „jeden malý starý muž z Armády spásy“ prišiel do pelechu väzenskej cely a zdieľal s ním evanjelium.

Ten malý starý muž mi povedal, že som hriešnik a potrebujem odpustenie. Povedal mi, že Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby zaplatil za moje hriechy a že potrebujem v neho uveriť, aby mi bolo odpustené. Nikto predtým mi nikdy nepovedal, že som hriešnik. Och, veľa psychológov a sociálnych pracovníkov mi povedalo o mnohých veciach, ktoré boli u mňa zlé. Povedali mi, že som drogovo závislý a potrebujem liečbu. Povedali mi, že som alkoholik a potrebujem program. Povedali mi, že mám problém s hnevom a potrebujem terapiu. Povedali mi, že som sociopat a potrebujem byť izolovaný. Ale až kým neprišiel tento malý starý muž do pelechu toho väzenia, nikdy mi nikto nepovedal, že som hriešnik. A ako som ho počúval, vedel som, že Boh odpovedá na zlomený plač môjho srdca. Vystrel som svoje ruky cez mreže cely a vložil som ich do jeho. A on ma potom viedol v modlitbe – modlitbe hriešnika. “Pane Ježišu, som hriešnik. Robil som zle celý môj život a je mi naozaj ľúto všetkých tých vecí. Kajám sa z hriechov a prosím Ťa, aby si mi odpustil. Verím, že Ty, Ježiš, si Syn Boží, ktorý zomrel na kríži za mňa, aby si vzal trest, ktorý si zaslúžim. Prijímam Ťa teraz, vierou, do môjho života. Vkladám moju dôveru v Teba jediného. Ďakujem Ti, že túto modlitbu počuješ. V Ježišovom mene, amen.“

Boh vypočul jeho modlitbu. Od tej noci sa veci v jeho živote začali postupne meniť. Zistil, že jeho najväčší problém nebol fyzický, mentálny alebo dokonca sociálny – ale duchovný.

Liek

Nestačí len správne diagnostikovať problém. Treba sa podľa toho zachovať. Keď dochádza k vyhýbaniu sa smrteľným dôsledkom hriechu a istému trestu pekla, ktoré s tým súvisí, musíme najskôr priznať, že sme hriešni. Biblia jasne učí, že každý, či už vo väzení alebo na slobode, je v tejto kategórii (pozri Rimanom 3:23). My všetci sme porušili Božie prikázania a jediný liek na našu vzburu je úprimná túžba odvrátiť sa od našich hriechov tým, že uveríme v Ježiša Krista samotného. On je jediným liekom na hriech.

Nieto v inom nikom spasenia! (Skutky 4:12).

Ak vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil zmŕtvych, budeš spasený. (Rim. 10:9).

Každý, ktokoľvek bude vzývať meno Pánovo, bude spasený. (Rim. 10:13).

Volanie na Ježiša je jednoducho modlitba z vášho srdca. Nemusíte sa znepokojovať, či správne kladiete slová. Jeden spoluväzeň mi raz povedal: „Boh nečíta pery; On číta srdcia.” Neexistuje žiadna vec, ktorú by sme mohli urobiť, aby sme získali naše vlastné spasenie – žiadna. Len Boh Syn, Ježiš Kristus, to môže urobiť za nás. Jeho bezhriešny život bol obetovaný za náš hriešny život, keď On prelial svoju krv na krutom kríži. Jeho smrť je jediná náhrada, ktorú Boh Otec môže prijať ako plné výkupné za naše hriechy. Dar Božieho odpustenia je vám ponúkaný zdarma, ale cena, ktorú platil z lásky k vám, bola veľká. Konečný dôkaz, že Ježiš je naozaj Boží Syn, je to, že vstal z mŕtvych na tretí deň!

Ak skutočne chcete prijať Božie odpustenie tým, že uveríte v Ježiša, buďte si istí, že Boh počuje modlitbu vášho srdca. Môžete sa modliť slovami, akými sa modlil môj priateľ, keď bol
vo väzení v kanadskej väzenskej cele. Ak sa ich budete modliť úprimne, Boh vás bude počuť a Kristus vás zachráni.

Láska zachraňuje

Boh môže zobrať bolestivú skúsenosť z väzenského trestu a zmeniť ju na prostriedok Jeho milosti a času pre nádej. Ja som neskôr zakúsil záchranu Jeho nádhernou láskou. A hoci som bol ja sám zodpovedný za zlé rozhodnutia, ktoré som v živote urobil, Boh bol ďaleko väčší než hranice mojich hriechov. Dnes, z Jeho milosti, završujem takmer 40 rokov služby vo väznici. Boh zmenil bolestivú skúsenosť väznice na „školu“, ktorá mi pomohla vystrojiť ma na úlohy, ktoré boli predo mnou. Tisíce mužov a žien sú dnes naplnení nádejou a radostne spievajú pieseň
„Úžasná milosť“ v kaplnkách väzníc po celej krajine. Objavili to nádherné, že nebeský Otec ich miluje a že ich zachránil. Pre tú príčinu poslal svojho jediného Syna. Ján 3:16 hovorí: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby každý, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“ Pre týchto mužov a ženy otázka „Čo tu robíš?“ bola konečne zodpovedaná. Môže byť tiež zodpovedaná aj pre vás.

Lennie Spitale, Misia pre väzňov

Milí poslucháči, ak sa chcete dozvedieť viac o duchovnej službe a pomoci pre väzňov, napíšte nám. Kontaktné informácie môžete nájsť na našej webovej stránke www.radiologos.sk.



© 1993 - 2024 Rádio LOGOS - www.radiologos.sk