Ježiš povedal: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Ev. Jána 5. kap. |
![]() |
Programová skladba |
Prečo je dnes dĺžka nášho života taká krátka? Ak ste čítali prvé kapitoly knihy Genezis, zistíte, že priemerná dĺžka nášho života osemdesiat rokov je veľmi krátka v porovnaní s časmi, keď sa ľudia dožívali tristo, štyristo, dokonca deväťsto rokov. Náš poslucháč sa pýta: Mohli by ste mi povedať váš názor, prečo ľudia v prvých kapitolách knihy Genesis žili tak dlho?
Otázka, prečo ľudia žili tak dlho v raných dejinách ľudstva, ako sú opísané v 1. Mojžišovej 1-10, je protipólom otázky, prečo ľudia po tisíce rokov žijú len 70 alebo 80 rokov v porovnaní so stovkami rokov predtým. Samozrejme, môžeme sa pýtať, prečo ľudia umierajú aj vo veku 5 rokov alebo 45 rokov. Inými slovami, otázka smrteľnosti na tomto svete je v obrovskom protiklade nielen k večnému životu, ale aj k životu 900 rokov. Prečo je to tak? To je naša dnešná otázka.
V knihe Genesis 5 sa Adam dožíva 930 rokov, jeho syn Set 912 rokov, Setov syn 910 rokov, najviac sa dožil Matuzalem 969 rokov a Noe 950 rokov. Potom po potope žil Noemov syn Šém 600 rokov; jeho syn 438 rokov; potom Šela 433 rokov; potom Peleg 239 rokov; a potom Terach, otec Abraháma, 148 rokov. A potom prichádza vek patriarchov: Abrahám 175 rokov; Izák 180 rokov; Jakub 147 rokov. A potom po štyristoročnom otroctve v Egypte: Mojžiš 120 rokov, Jozue 110 rokov. Keď sa dostaneme k obdobiu kráľov, Dávid zomrel ako 70-ročný, Šalamún ako 80-ročný, čo je, dá sa povedať vek, ktorý sa už nemení niekoľko tisíc rokov - 70 alebo nanajvýš 90 rokov.
Biblia výslovne neuvádza, prečo Boh nariadil, aby prvé ľudstvo žilo tak dlho, ale myslím si, že ak sa zamyslíme nad tým, čo Biblia hovorí o tom, prečo je náš život taký krátky, môžeme usúdiť, prečo prvé generácie žili tak dlho. Z príbehu o stvorení v 1. Mojžišovej 1 - 3 a v liste Rimanom 5:12 - 14 vieme, že smrť nemala byť súčasťou dokonalého sveta, kým doň nevstúpil hriech - a s ním aj smrť. Boh pohrozil smrťou ako trestom za neposlušnosť (1. Moj.2:17). Preto prítomnosť smrti vo svete nie je prirodzenou súčasťou pôvodného, dokonalého stvorenia, ale súčasťou súdu padlého stvorenia. Je to trest. Apoštol Pavol to takto vyjadruje takto.
Stvorenstvo nebolo totiž podrobené pominuteľnosti z vlastnej vôle, ale skrze toho, ktorý ho podrobil. Trvá však nádej, že aj samo stvorenstvo bude oslobodené z otroctva skazy do slobody a slávy Božích detí. (Rim. 8:20 – 21)
Pavol opisuje súčasnú situáciu stvoreného sveta ako podrobeného pominuteľnosti a v otroctve skazenosti. A toto slovo skazenosť sa vzťahuje na smrteľnosť a na to, ako udalosti smerujú od stavu vitality k zániku a smrti. Boh podrobil svet pominuteľnosti a smrti. Smrť je Boží rozsudok nad ľudstvom kvôli hriechu. Žalmista to vyjadril takto:
Veď tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajšok, čo sa pominul, ako čas nočnej stráže. Odplavuješ ich, sú ako sen, ako tráva, čo pučí zrána; zrána rozkvitá a rastie, na večer vädne a uschýna.
Všetky dni naše miznú v tvojom hneve, roky sa nám končia ako vzdych. Počet našich rokov býva sedemdesiat, pri väčšej sile aj osemdesiat; ich pýchou je len lopota a strasť, rýchlo sa pominú a my odlietame. (Žalm 90: 4-5, 9-10)
Ak sa pýtame, čo je zmyslom tohto Božieho súdu, odpoveďou je, že aspoň čiastočne nás má upozorniť na to, že hriech je hrozný. Hriech je veľkou urážkou Boha. Život je krátky a večnosť dlhá, preto potrebujeme múdrosť, aby sme vedeli, ako myslieť a žiť, keď máme tak málo času na zemi v porovnaní s večnosťou. Žalmista sa preto modlí:
„Hospodin, daj mi poznať, kedy skonám, a aký je počet mojich dní, aby som si uvedomil, aký som pominuteľný. Hľa, dal si mi času na piaď a dĺžka môjho života pre teba je ako nič.“ Každý človek je len akoby vánok, aj keď pevne stojí. Človek pobieha sem i tam ako tieň, vzrušuje sa pre zbytočnosti, hromadí, hoci nevie, kto to zoberie. (Žalm 39:5-7)
Apoštol Jakub v Novom zákone hovorí o tom istom, keď hovorí: "[Bohatý nech sa chváli] svojím ponížením, lebo ako kvet trávy pominie" (Jak 1: 10). Peter v 1.Pt 1: 24-25 hovorí o tom istom: "Všetko telo je ako tráva a všetka jeho sláva ako kvet trávy. Tráva usychá a kvet opadáva, ale Pánovo slovo zostáva naveky". Inými slovami, ľudská smrteľnosť a krátkosť života nás napomína: "Tvoj život je ako para, ktorá sa nedá chytiť. Chyť sa toho, čo pretrvá. Chyť sa Boha. Chyť sa Krista. Chyť sa Evanjelia."
Boží odkaz svetu v krátkosti života je, aby z každého pohrebu - z miliónov a miliónov pohrebov - zaznel zvuk trúby: "Odvráťte sa od tohto smrteľného života. Odvráťte sa od tohto padlého sveta hriechu, skazy a márnosti. Hľadajte svoj podiel, svoju nádej a svoj poklad mimo tohto sveta. Hľaďte na Boha. Hľaďte na Krista. Zamyslite sa nad tým, čo hovorí Evanjelium." To je zmysel smrteľnosti.
Čo teda môžeme povedať o neobyčajne dlhom živote tých prvých ľudí v 1. Mojžišovej 1 - 10? Prečo žili 900 rokov? Možno nám niečo napovie rozprávanie patriarchu Jakuba pred jeho smrťou. Ten v 1. Mojž. 47:9 povedal:
Faraón sa spýtal Jákoba: „Koľko máš rokov?“ Jákob odvetil faraónovi: „Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.
Jákob pociťuje kontrast medzi dĺžkou svojho života, ktorú by sme považovali za dlhý, a dĺžkou života tých, čo odišli pred ním. A určite to cítime - mali by sme to cítiť -, keď sa pozeráme na svojich "šesťdesiat rokov" alebo "podľa sily... osemdesiat rokov" a čudujeme sa, keď naši predkovia žili desaťkrát tak dlho.
Podľa mňa Boh udelil tieto dlhé životy ľuďom preto, aby sme pri pohľade späť videli, z akej úrovne sme klesli. Inými slovami, tie dlhé životy svedčia o tom, že smrť nebola súčasťou dokonalého stvorenia. Boh nám určil, aby sa sila života zachovala stovky rokov. V dlhých životoch ľudí v prvých storočiach chcel ukázal, že život, nie smrť, bol na začiatku jeho zámerom s jeho stvorením. Dlhé životy týchto prvých ľudí stoja ako svedectvo o tom, aké sú naše životy krátke a že Božím zámerom na počiatku a jeho zámerom do budúcnosti je život - skutočne večný život.
Apoštol Pavol v 2. Timoteovi 1:10 hovorí:
Táto milosť sa teraz stala známou zjavením nášho Spasiteľa Ježiša Krista; on odstránil smrť a svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť.
Inými slovami, Kristovo evanjelium ruší prekliatie smrteľnosti a otvára dvere večného života pre všetkých, ktorí v neho veria. Tie dlhé životy v minulosti boli len ukazovateľom úmyslu, že Boh má s nami zámer o živote, nie o smrti. A život je nám v plnosti daný skrze Evanjelium Pána Ježiša Krista. Kristovo Evanjelium obracia prekliatie smrteľnosti a otvára dvere večného života pre všetkých, ktorí mu veria.
Vaše príspevky pre vysielanie môžete posielať na účet:
Bankové spojenie: ČSOB, Horná 9, 975 50 Banská Bystrica, č.ú. 4006644972/7500,
názov účtu: HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
IBAN: SK55 7500 0000 0040 0664 4972,
BIC: (SWIFT)CEKOSKBX
HCJB GLOBAL SLOVAKIA,
Na Starej tehelni 11, 974 01 Banská Bystrica
IČO: 45022283, DIČ 2022660849
Občianske združenie registrované Min. vnútra, reg.č. VVS/1-900/90-32345